- júla 2019 – 21. júla 2019
Úvod
Dovoľte, aby sme sa predstavili. Sme manželia Viktoria a Andrej, pár v stredných rokoch a nikdy sme neboli na dovolenke s karavanom alebo camperom. Vždy nás lákala dobrodružná dovolenka postavená na spontánnosti a voľnosti, len nám chýbala odvaha.
Jedného dňa sme sa rozhodli, že pôjdeme do toho, len kde začať, ako sa k tomu postaviť? Zvolili sme si vlastnú cestu plánovania založenú na zbieraní informácií a skúseností od iných camperov prostredníctvom internetu. Vybrali sme si Taliansko, konkrétne Rím a časť Toskánska. Nasledovalo plánovanie. Trasa, predpokladané časy a termíny, kempingy, kde by sme mohli prenocovať. Vedela som, že z úsporného hľadiska mnohí preferujú kempovanie na voľnom priestranstve, či parkoviskách, ale z dôvodu bezpečnosti a nášho vnútorného pokoja, sme si vybrali kempingy s možnosťou sprchy, WC a hlavne stráženého areálu, kde sme sa mohli naozaj cítiť v bezpečí. Nie raz som počula historky o vlámaní sa do karavanov, atď. Mali sme obavy. Tiež sme si vytvorili predpokladaný rozpočet, aby sme boli pripravení na reálne náklady a nič nás nemohlo prekvapiť. Prenájom camperu zahŕňa aj havarijné poistenie, zaplatili sme si však aj cestovné poistenie, nakúpili potraviny na cestu a netrpezlivo sme čakali, kedy si môžeme prevziať náš camper.
Nadišiel deň D a podľa dohody nám pracovník spoločnosti Pro Camper s. r. o. priviezol auto na určené miesto. Dostali sme inštrukcie na profesionálnej a vysokej úrovni, spravili si skúšobnú jazdu. Predsa, nemali sme skúsenosti s tak veľkým autom. Podpísali sme preberacie dokumenty a kochali sa pohľadom na nášho Huga. Len pre spresnenie, Hugo je camper značky Sunlight active i68, dlhý 7,5 metra, široký 2,30 m a vysoký 2,95 m. Veľkou výhodou a pomocníkom sa nám ponúkol vstavaný navigačný systém, ktorý je naprogramovaný a prispôsobený na miery camperu. Nemohlo sa stať, že by sme zostali stáť pred tunelom alebo ulicou, kam by sme sa nevošli, alebo by hrozilo, že by sme z neho „vyrobili kabriolet“. Dokonca nás GPS systém vopred upozorňoval, ak sme si zvolili nevhodnú cestu, kde by z tohto hľadiska mohli vzniknúť problémy, aby sme si vybrali vhodnú trasu. Interiér camperu je vybavený nadštandardne. Veľa úložného priestoru, spálňa, sprcha, toaleta, kuchynka s plynovým sporákom a dresom na umývanie riadu, chladnička, mraznička, obývačka – jedáleň a predná časť vozidla, tzv. riadiaca časť pre šoféra a spolucestujúceho. Tento camper je veľmi veľký, vhodný pre 5 osôb, ale skôr pre 2 dospelých a 2 až 3 deti. Vrátim sa však k momentu, kedy sme nabalili auto našimi vecami, všetko skontrolovali, zhlboka sa nadýchli a naštartovali Huga a … smer Rím.
Deň prvý, 11. júla 2019, štvrtok
Vyštartovali sme zo Šamorína presne o 16. 00 hod. plní elánu, radosti a očakávaní. Tešili sme sa ako malé deti, veď to bola naša vysnívaná dovolenka. Počasie nám prialo. Na naše prekvapenie cesty neboli preplnené. Keďže do Ríma nás čakalo cca 1200 km, rozhodli sme sa cestu si rozdeliť na dvakrát. Camper nie je osobné auto a logicky sme vedeli, že s týmto autom nemôžeme ísť rýchlejšie ako 110 – 120 km/h, ale z úsporného hľadiska sme si zvolili rýchlosť 100 km/h. Prvá naša zastávka bola naplánovaná na odpočívadle pár km pred Villachom. V minulosti sme tam stáli párkrát, preto sme vedeli, že naša prvá stopka zahŕňa okrem veľkého priestranného a hlavne osvetleného parkoviska aj reštauráciu Marché s veľkou terasou, odkiaľ sa nám črtal nádherný výhľad na jazero Worthersee, hotel Ibisa, Burger King a čerpacia stanica Eni, kde cena nafty je 1,569 €/l. Dôležité je skontrolovať nastavenie GPS vo väzbe na diaľnicu a iné typy ciest. Nedopatrením som vypla nastavenie vedúce na diaľnicu a sprvu nás GPS viedol cez dedinky, a nie – a nie sa dostať na diaľnicu. Boli sme zmätení, ale keďže sme poznali cestu tým smerom, po miernom úbytku našej trpezlivosti a nervov, skoro s dvojhodinovým oneskorením sa nám podarilo zaparkovať na našom odpočívadle zvanom Asfinag Raststation Worthersee. Dali sme si v reštaurácii večeru, v aute sme si urobili pohodlie a uložili sa na spánok. Okolo nás parkovalo viac karavanov a Camperov, takže netreba sa báť, to miesto je príjemné a bezpečné.
Deň druhý, 12. júla 2019, piatok
Zobudili sme sa skoro ráno, pripravili si raňajky, na čerpacej stanici sme si dali kávičku a pokračovali sme ďalej na ceste do Ríma. Po prekročení rakúsko – talianskych hraníc sme prechádzali cez bránu, kde sme si vzali lístok na mýtne. V Taliansku sa totiž diaľničný poplatok platí formou mýtneho na rôznych úsekov a provinciách.
Prechádzali sme nádherným miestom plnom hôr, skál a úpätí, tzv. oblasťou Tarvisio a až po oblasť Benátok sme zaplatili mýtne 18,70 €. Menili sme smer na diaľnicu Padova, Bologna, Firenze – Toskánsko, Rím. Pár km pred Rímom sme platili mýtne 38,60 €. Tieto brány sú označené modrou farbou na žltom podklade ako Telepass Platiť môžete kartou, v hotovosti alebo vopred zabezpečeným elektronickým systémom nabitým kreditom, podobne ako v Chorvátsku.
Chcem upozorniť na zvláštny štýl jazdy talianov, ktorí nepoznajú smerovky a spätné zrkadlá, a dokonca šoféri malých áut očakávajú od šoférov väčších áut, že sa im budú uhýbať. Cena nafty sa na diaľnici pohybuje v rozpätí od 1,567 € do 1,679 € za liter. Na diaľnici po Toskánsku, kde sú užšie jazdné pruhy a samé tunely natankujete minimálne za 1,869 €/l nafty. Neodporúčam. Najlepšie sa tankuje v malých mestách, dedinách a dokonca aj v Ríme, kde je liter nafty za 1,476 €. Na čerpacích staniciach sú najlacnejšie nápoje káva – espresso za 1 € až 1,50 €, ostatné nápoje ako sú redbull za3 € až 3,50 €, minerálka za 2,50 € až 2,90 €. Sendviče, panini a bagety od 4,50 €. Teplé jedlá začínajú minimálne od 9 €. Odpočívadlá s čerpacou stanicou sú rozostavené od seba zhruba na 30 – 70 kilometrovú vzdialenosť, na mnohých sa nachádzajú aj miesta na vyprázdnenie WC nádob.
Cesta nám ubiehala v pohode s niekoľkými zastaveniami na odpočívadlách s pohľadom na krásy okolia. Do Ríma sme dorazili o 17.00 hod. Nasmerovali sme si to priamo do Camping Village Roma, ktorý sa nachádza v meste cca 7 km od Vatikánu. Areál kempingu je priestranný, plný zelene, s dostatočnými miestami pre karavany a stany. Nachádzajú sa tam aj bungalovy, bazén, sprcha, WC, práčovňa, reštaurácia, mini market, recepcia, kyvadlová doprava na stanicu metra, ale aj riadna hromadná doprava. Miesto sme si rezervovali vopred na 3 noci. V Ríme odporúčam rezerváciu kempingu vopred. Zaplatili sme 129 € + 12 € miestnu daň.
Po check – ine sme zaparkovali na mieste, ktoré sme si mohli vybrať podľa vlastného uváženia, rozložili stôl, stoličky, natiahli markízu a navečerali sa. Večer sme strávili s poznávaním areálu a okolia. Zaspávali sme spokojní a tešiac sa na ďalší deň strávený v Ríme.
Deň tretí a štvrtý, 13 – 14. júla 2019, sobota a nedeľa
Rím je mestom nespočetných sôch, fontán, palácov a umeleckých diel. Nikde inde nenarazíte na toľko umenia a histórie ako práve v Ríme, ktoré je večným mestom, antickou veľmocou, centrom kresťanstva a kulinárskej bašty. Je metropolou umenia, ktorá ponúka to najlepšie z poslednej tritisíc ročnej histórie. Toto nádherné veľkolepé mesto dáva do ponuky nespočetné množstvo pamätihodností, ktoré stoja za návštevu. Samozrejme dva dni nie sú postačujúce na preskúmanie všetkého krásneho a zaujímavého, preto sme si vybrali iba pár z nich, ktoré sme stihli navštíviť.
V prvom rade odporúčam na základe vopred stanoveného plánu rezervovať vstupy online na web stránke (pozor na falošné stránky, ktoré zinkasujú peniaze za vstupné a potom zistíte, že nemáte správny voucher) z dôvodu, že obídete dlhé rady a dlhý čas strávený pred pokladňou. Vybrali sme si baziliku sv. Petra (39 € pre dve osoby s audio sprievodcom) a obhliadku vatikánskeho námestia (grátis). Je možnosť vstupu do múzea a vatikánskych záhrad, ale o to sme tentokrát nemali záujem. Nasledovalo Castel San´t Angelo – pápežská citadela, či staré opevnenie, ktoré zabezpečilo pápeža pred útokmi nepriateľov. Tu odporúčam nekupovať lístok online, je zbytočne predražený. Pokiaľ stihnete obhliadku pred 11.00 hod., lístok je za 7,50 €/dospelý. Neskôr cena lístka je dvojnásobná za 15 €/dospelý. Nepoznám dôvod, ale domnievam sa, že je to kvôli ich sieste, ktorá je 2-3 hodinová. Villa Borghese a záhrady Borghese vrátane múzea. Ceny sú rozdielne podľa toho koľko si z toho želáte vidieť – cena cca 21 €/dospelý, ale lístky kupovať online. Hrozí, že sa dovnútra v deň návštevy nedostanete. Villa Medicci so záhradou – vstup len so spievodcom v AJ, NJ, RJ, IT a ESP. Lístky stačí kúpiť na mieste. Koloseum vrátane Palatinum Hill a Forum Romanum 21,50 €/dospelý vrátane audio sprievodcu. Pokiaľ sa vám nepodarí kúpiť lístok online, odporúčam postaviť sa k bráne min. 1,5 hod. pred otvorením pokladne, čo je o 9.00 hod. Niektoré pamiatky sú v nedeľu zatvorené, treba si vopred overiť otváracie časy. Ďalšie pamätihodnosti sú vstupy zadarmo. Pozreli sme si Pantheon, starý chrám zasvätený Madone, Piaza Navona, Piaza del Popolo, Piaza di Spagna, Fontána di Trevi. Večerné mesto je tiež nádherné plné umelcov maliarov, hudobníkov. Za zmienku stojí aj talianska gastronómia, ich káva a nespočetné typy vína. Metro stojí na každom rohu. Cena jednorázového lístka je 1,50 €. My sme si na dva dni kúpili 48 hod. lístok za 12,50 €/osoba. Inak tieto pamiatky si môžete prejsť aj pešo, keď si to logicky naplánujete. My sme počas sobotňajšieho dňa od rána do noci prešli cca 49000 krokov. Toto mesto stojí za každý krok.
V nedeľu sme sa vracali do kempu v poobedňajších hodinách, keďže sme väčšinu programu zvládli už v sobotu. V našom kempe to žilo, diskotéka pre deti bola v plnom prúde, reštaurácia bola naplnená kempujúcimi. Páčila sa nám atmosféra, ktorej sme boli svedkami. Využili sme služby práčovne a sušiarne, zmyli zo seba rímsky prach a s vyloženými nohami pri našom aute sme si vychutnávali dúšok talianskeho vína a horeli sme nedočkavosťou, čo nás čaká na nasledujúci deň.
Deň piaty, 15. júla 2019, pondelok
V skorých ranných hodinách sme vyrazili do Toskánska s cieľom návštevy Montepulciana. Toskánsko sme si zamilovali z rôznych romantických filmov, či dokumentárnych relácií. Táto krajina je príznačná nielen pôvabom krajiny, prírody, architektúry alebo významnými osobnosťami. Je zemou géniov, umenia, šunky, syrov, vína a tekutého zlata, t. j. olivového oleja. My, čo milujeme gastronomické kulinárstvo tohto kraja, boli sme v siedmom nebi.
Typické toskánske mestečko Montepulciano sa hrdo týči na kopci, z ktorého je nádherný výhľad na okolie, lesy, vinice a ďalšie dedinky. Napriek tomu, že turistom má čo ponúknuť, toto mestečko navštevuje málo návštevníkov, čomu sme sa my samozrejme potešili. Pôvodne sme sa tam chceli zdržať iba pár hodín a kempovať v blízkosti Sieny, ale keď sme vošli do toho mesta, nadchlo nás čaro tohto miesta. Carabinieri nám poradili miesto na parkovanie, kde sme mohli zostať aj cez noc. Neboli sme v tom sami, keďže okolo nás parkovali aj iní s karavanmi a campermi. Zaplatili sme parkovné na jeden deň, čo nás vyšlo zhruba na 10 eur, a tak sme ušetrili na poplatku za kemping okolo 25 eur. Elektrinu a vodu sme oželeli, keďže sme fungovali na plyn a vodu aj s toaletou sme mali priamo v Hugovi. Toto je super na tomto camperi. Po zaparkovaní nám trvalo asi 8 minút, kým sme sa prešli do centra mesta. Musím spomenúť, že milovníci ságy Twilight, by tam prišli na svoje. Vo filme tam sídlila hlava rodiny „upírov“ Volturiovci a záver druhej časti natáčali práve na námestí Montepulciana pred Palazo de Contucci, mimochodom vyše 500 rokov stará vináreň, ktorá sa dedí z generácie na generáciu a ponúka famózne vína. Ochutnávku a obhliadku tohto vinárstva sme nemohli vynechať. Prešli sme sa po úzkych uličkách plných obchodíkov s produktami rôznych remeselníkov až ku kostolu Sant´Agnese a zakotvili sme v malom paláci s krásnou záhradou, kde bola príjemná kaviareň s ešte zaujímavejšou podlahou, plnou rôznych vín na degustáciu. Názov tohto miesta je Conzorcio del vino Nobile a tu sme sa veľmi radi zdržali aj dlhšie. Večerné mesto osvetlené starými lampami nás fascinovalo. Objavili sme malú útulnú reštauráciu, ktorú prevádzkoval otec so synom a pochutnávali sme si na skvelých tapasoch a vínach z tejto oblasti. Do camperu sme sa vracali v neskorých nočných hodinách a zaspávali sme veľmi spokojní plní nadšenia z prežitého.
Deň šiesty, 16. júla 2019, utorok
Na tento deň sme si vopred dohodli stretnutie s vinárstvom Castello di Querceto, ktoré sa nachádza 7 km od Greve in Chianti. Sme vďační bývalému šéfovi manžela, ktorý toto stretnutie sprostredkoval. Na toto miesto sme dorazili s niekoľko hodinovým predstihom, tak využijúc tento čas, zastavili sme sa v Greve in Chianti, ktoré leží medzi Sienou a Florenciou. Mestečko je menšie, s parkovaním v centre nepochodíte, preto sme zaparkovali za mestom pri futbalovom ihrisku, kde je väčšie parkovisko. Do centra mestečka sme šli pešo cca 10 minút. Dorazili sme na malé námestie, kde nás upútalo rodinné mäsiarstvo s lahôdkami. Keď vám poviem, že to bol obchodík, odkiaľ viseli šunky aj zo stropu, tak nezveličujem. Šunky tam boli od výmyslu sveta ako aj syry a rôzne iné mäsové výrobky. Z týchto lahôdok sme neodchádzali s prázdnymi rukami. Námestie bolo malé, ale veľmi pôsobivé. Mala som pocit, že som sa preniesla do minulého storočia. Každý obchodík vlastnili rodiny s nejakými remeselnými výrobkami, bolo to skvostné.
Nadišiel čas presunúť sa do vinárstva Castello di Querceto, kde na nás čakal pán majiteľ. Privítanie bolo veľmi familiárne a príjemné napriek tomu, že mal za sebou dlhú cestu z pracovného stretnutia. Ochotne a rád nám ukázal celý proces výroby, sklady, archív jeho vín a dokonca aj súkromné priestory zámočku s nádhernou záhradou, odkiaľ nám ukázal viniče, ktoré patria jeho rodine niekoľko desiatok rokov. Jeho sídlo zahŕňa aj penzión so záhradou a bazénom, kde si plánujeme v budúcnosti pobyt, je to tam skutočne krásne. V archíve nás zaujala fľaša vína z roku 1901, a tento rok mi pripomenul rok narodenia mojej starej mamy. Po obhliadke nás pozval na degustáciu svojich vín aj s výkladom. Po 3 hodinách sme sa poďakovali za jeho čas a rozlúčili sme sa ako inak, s dvoma kartónmi vína. Ktokoľvek môže prísť na degustáciu a na nákup vína, treba sa však vopred ohlásiť.
Vo večerných hodinách sme sa presunuli do Volterry. Cesta bola náročná, ale krajina prekrásna. Nádherná príroda, miestami vinice, typické toskánske domy s olivovými hájmi. Cesta bola kľukatá a mali sme pocit, že sa rútime na najvyšší kopec v Toskánsku. Miestami sme si mysleli, že to s našim Hugom nedáme, že sa prevrátime ako korytnačky, ale Hugo vytrval a napriek prekážkam sme šťastne dorazili do kempingu Camping le Balze. Nemali sme rezervované miesto. Zatelefonovali sme tam skôr, ako sme sa tam vybrali. Na vrátnici nás vítal veľmi veselý pán s výbornou angličtinou. Vtipkoval, či sme si priviezli z domu aj náš dom, a keďže sme videli, že je nadšený z nášho camperu, pozvali sme ho dnu, aby sa poobzeral. Bol nadšený z výbavy, z veľkosti ale aj z komfortu, ktoré sa pred ním ukazovali. Boli sme na Huga právom hrdí. Po zaparkovaní na miesto, ktoré sme si mohli sami vybrať, išli sme si obzrieť areál. Bol to milý kemping. Nie veľmi veľký, ale čistý, s recepciou, mini marketom, sprchami, WC a dokonca sme tam objavili aj bazén. Bolo už neskoro, tak sme sa do mesta nevybrali, ale po objavení stolného tenisu, sme sa s manželom vyšantili. Bola to skvelá zábava. Neskôr sme ešte hodnú chvíľu posedeli s pánom recepčným. Po značne únavnej a náročnej ceste sme mali za sebou veľmi príjemný večer.
Deň siedmy, 17. júla 2019, streda
Prebudili sme sa do príjemného rána. Po raňajkách sme sa rozhodli pozrieť centrum mesta. Volterra sa od iných idylickejších miest Toskánska líši svojou odľahlou a ťažko prístupnou polohou, čoho sme boli sami svedkami a aj z tohto dôvodu tam nie je veľa turistov. Raj pre nás. Toto mesto je plné stredovekých stavieb a starých uličiek. Nachádzajú sa tu dve umelecké galérie a jeden z najznámejších archeologických múzeí. Na námestí Piaza dei Priori stojí Palazzo Pretorio – najstaršia radnica v Toskánsku, dóm ( z roku 1120), kaplnka z 13. storočia a veža Torre del Porcellino. Za zmienku stojí, že na každom piatom kroku sa tam nachádza obchod s výrobkami z alabastru, keďže sa alabaster ťaží v okolí. Samozrejme objavili sme aj cukráreň so širokým výberom zmrzliny, na ktorých sme si s radosťou pochutnali. Mesto sa nám veľmi páčilo. Dýchalo históriou a typickým čarom pre toskánske mestá. Okolo obeda sme sa vrátili do kempingu, pobalili vonkajšie sedenie a vyrazili do mesta Pisa.
Cesta z Volterry bola pohodlnejšia, ale stále náročná. Trvalo asi hodinu, kým sme sa ocitli na ceste prvej triedy. Mýtne sme nemuseli platiť. Po druhej hodine sme dorazili do kempingu Camping Village Torre Pendente (tiež sme telefonovali, či majú voľné miesto pre veľký camper), ktoré bolo na 15 min chôdze od centra mesta. Kemping bol veľký, moderný, s marketom, barom a bazénom. Našli sme si pohodlné miesto na státie s elektrinou a vodou, ale na rozdiel od okolitých karavanom sme obsadili rovno dve miesta na státie, keďže sme boli 7,5 metra dlhí. Robili sme si žarty, že keď si to niekto všimne, dajú nám zaplatiť rovno za dve miesta. Rozložili sme vonkajšie sedenie, natiahli markízu, pripravili si obedík a vyštartovali do centra mesta. Na večer sme si dohodli stretnutie s jedným párom, ktorý sme spoznali na dovolenke v inej krajine. Na toto stretnutie sme sa mimoriadne tešili.
Pisa je známa hádam pre celý svet svojou typickou stavbou šikmej veže, ktorá stojí na Campo dei Miracoli. Pôvodne to mala byť veža so zvonicou postavená architektom Bonannom Pisanom (rok 1174), ale z dôvodu mäkkého podlažia sa sklon veže stáročiami zväčšoval. Námestie, na ktorom stojí šikmá veža, z dvoch strán je obklopená starými mestskými hradbami. Vedľa stojí Dóm baptistérium a camposanto. Keď sme prišli na toto námestie, na mňa to pôsobilo ako jedna veľká maketa v Disneylande. Nech mi domáci odpustia, ale bola som troška rozčarovaná. Dokonca mi priatelia povedali, keď som im hovorila svoj názor, že zavolajú starostovi, nech tú „maketu“ troška rozmiestnia po meste, nech na mňa takto nepôsobí. Napriek tomu, sme si pozreli všetky skvosty starej Pise a zakončili sme deň príjemným posedením v kruhu našich talianskych priateľov.
Deň ôsmy, 18. júla 2019, štvrtok
Po raňajkách sme opustili kemping a nasmerovali sme to do Florencie. V tomto prípade sme si rezervovali kemping ešte z domu, lebo pre svoju polohu a dobré podmienky zvykne byť v sezóne dosť vyťažený. Nabehli sme hneď na diaľnicu. Mýtne sme platili 7,90 Eur, cesta trvala cca 1,5 hodiny. Neponáhľali sme sa, mali sme čas, tak sme stáli na benzínovej pumpe a dali sme si obed a ich výbornú kávu. Prekvapilo nás, že sme museli prejsť cez Florenciu, aby sme sa dostali na miesto určenia. Kemping sa nachádzal vo Fiesole, pár km od Florencie, a ako inak, opäť na kopci. Florenciou sme napriek rušnej premávke prešli v pohode. Keď sme sa blížili do Fiesola, opäť sme sa stretli s úzkymi uličkami, bezohľadnými šoférmi a cesta hore do kempingu nás šokovala. Po poslednej odbočke vo Fiesole sme stáli zoči – voči maximálne strmej ceste, po ktorej sme mali veľký problém sa vyštverať. Zostali sme stáť v strede kopca a keď som naštartovala camper a chcela urobiť rozjazd, zakaždým motor takpovediac zdochol. Čo teraz? Myšlienky mi behali po rozume s rýchlosťou svetla, lebo sme očakávali autá za nami a ďalšie prekážky. Nakoniec sme sa s Hugom spustili naspäť strmou cestou, ale opatrne, aby do nás nejaké auto nenabúralo. Zacúvali sme si dostatočne a so značným rozjazdom sme to do toho kopca dali. Priznám sa, nebolo mi to jedno. Keď sme zaparkovali pred recepciou, pochválili sme Huga, vykonali sme check – in. Recepčná si nemohla nevšimnúť ako sa mi trasú ruky, keď som jej podávala doklady. Na jej otázku, či som v pohode, som odpovedala, že po tej ich strmej ceste vedúcej do kempingu sa niet čomu čudovať. Videli sme na nej, že sme neboli ani prví ani poslední s touto skúsenosťou. Hlavne tí, ktorí majú väčší a ťažší karavan ako je zvykom. Zaparkovali sme na našom mieste, vyložili si externú „obývačku“ a manžela som poprosila, nech sa ideme ukľudniť hore do baru. Camping Village Panoramico bol nádherný. Musím povedať, že azda najkrajší v akom sme za tých pár dní boli. Bolo tam všetko. I keď s rozlohou bol menším kempingom ako predošlé, ale veľká reštaurácia s barom a marketom hneď pri bazéne nás fascinovali hlavne so svojím výhľadom. Sadli sme si na terasu a keď sme od čašníčky dostali náš dvojitý ukľudňovák, naskytol sa nám krásny pohľad na Florenciu. Z tej terasy sme mali celé mesto ako na dlani. Bolo to nádherné.
V podvečer sme sa rozhodli ísť do mestečka pešo. Z tohto kempingu ide každú hodinu kyvadlová doprava na zastávku v centre mesta, odkiaľ pravidelne jazdia autobusy do okolitých miest vrátane Florencie.
Fiesole je malé mestečko na kopci asi 7 km od Florencie. Na námestí Piazza Moni de Fiesole sa nachádza pozoruhodná katedrála, archeologický areál s múzeom, zachované rímske divadlo z 1. storočia pred n. l. a etruské ruiny zo 6. storočia pred n. l. Neďaleko je starý kláštor s kostolom. Na námestí sme našli komfortné malé reštaurácie a kaviarničky, v ktorých sme aj posedeli pri dobrom toskánskom víne a tapasoch. Cestou naspäť sme ešte stihli poslednú jazdu kyvadlovej dopravy a na naše veľké prekvapenie sme započuli slovenčinu. Videli sme sympatický manželský pár s dvoma deťmi, chlapcami. Prihovorili sme sa, slovo dalo slovo, a rozlúčili sme sa s nimi až na kempingovej terase niekedy po druhej hodine nočnej.
Deň deviaty, 19. júla 2019, piatok
Pôvodne sme chceli vo Fiesole zotrvať iba jednu noc, ale tak sa nám tam páčilo, že sme sa rozhodli zostať dlhšie o ďalšiu noc. Po výdatných raňajkách sme sa previezli s kyvadlovou dopravou na zastávku a autobusom sme sa dopravili k hlavnej stanici vo Florencii. Odtiaľ sme mali blízko staré mesto a centrum. Cestou do centra sme sa zastavili v malej putike na káve, kde nás vítali veľmi príjemní čašníci. Páčil sa nám koncept tejto kaviarničky. Po 20 minútach sme sa pobrali ďalej. Neviem čím to bolo, ale mali sme pocit že v tomto meste bolo viac turistov pokope ako v Ríme. Mali sme čo robiť, kým sme sa predrali cez čínskych turistov, potom španielskych. Dorazili sme na slávne námestie Piazza del Duomo, kde sa nachádza dóm, kaplnka a zvonica. Katedrála Santa Maria del Fiore bolo majestátne a nádherne farebné z roku 1296. Pôvodne sme túto katedrálu chceli navštíviť, ale vzhľadom na ten dav ľudí a horúčavy sme sa rozhodli posunúť ďalej na Piazza della Signora, Pallazo Vecchio, Loggia dei Lanzi, Neptunovej kašny, Davidovej soche a nakoniec sme sa dopracovali k slávnemu mostu Ponte Vecchio, ktorý je jedným z typických symbolov Florencie plný obchodíkov s drahými hodinkami a zlatníctiev. Po obhliadke tohto miesta sme sa prešli dlhou ulicou odlišnou ako boli predchádzajúce. Toto miesto som nazvala newyorským 5th Avenue alebo parížskym Champs – elysées. Táto ulica zahŕňala všetky módne domy a značky sveta. Keď sme sa vracali naspäť nemohli sme si nechať ujsť taliansku zmrzlinu. V tomto meste je toho viac, čo sa dá pozrieť, ale jeden deň na to nestačí. Neskoro popoludní sme sa vrátili do kempingu, schladili sa v bazéne a vychutnávali sme si večer pri talianskej živej hudbe. Keď sme si spomenuli, že nám dovolenka končí, a na druhý deň sa budeme posúvať domov, zostali sme smutní.
Deň desiaty, 20. júla 2019, sobota
Opäť po raňajkách sme vyrazili z kempingu. Jazda po strmej ceste bola zase náročná a pre istotu sa nám priplietol do cesty aj šofér s kyvadlovou dopravou. Bolo to veselé. Mýtne sme zaplatili cca 40 Eur. Cesta k rakúskym hraniciam nám ubiehala zvláštne. Boli sme v inej nálade ako cestou do Ríma. Vtedy sme boli nadšení a plní očakávaní, zvedavosti a chute po dobrodružstvách. Cestou domov sme boli viac ticho a obaja sme premýšľali nad prežitým počas týchto pár dní. Skonštatovali sme, že tento typ dovolenky sa nám veľmi páči. Keďže sa nám Taliansko páči a zďaleka sme neprešli a neprebádali ani desatinu toho, čo v skutočnosti ponúka, rozhodli sme sa, že tento typ dovolenky s Hugom si ešte niekoľkokrát zopakujeme. Cestou domov sme sa zastavili na odpočívadle pri Villachu a prenocovali sme na parkovisku tak ako prvú noc cestou do Ríma. Zaspávali sme unavení a v nostalgickej nálade. Na druhý deň skoro ráno sme pokračovali v ceste domov. Neponáhľali sme sa, párkrát sme dokonca stáli na odpočívadlách, akosi sa nám do toho nechcelo. Domov sme prišli poobede o tretej. Odovzdali sme camper majiteľom, presadli do nášho pidi auta a opäť sme zažili šok. Mali sme pocit, že sme si sadli do podvozku camperu. Bolo to zvláštne.
S camperom Hugom sme prežili nádhernú dovolenku. Odporúčam každému, kto má chuť na takýto typ dovolenky, aby neváhal a chytil sa tejto možnosti. Pokiaľ ste nováčik bez skúseností, tu je návod ako na to. V prípade, ak si vyberiete inú destináciu ako Taliansko, nevadí. Stačí si urobiť vopred plán, prieskum a prelúskať návody a odporúčania od iných cestovateľov, ktorí skúsenosti už majú. Držím palce a spoločnosť Pro Camper s. r. o. vrelo odporúčam. Sú tam ľudia s maximálnou profesionalitou a s výborným prístupom. Tešíme sa na ďalší náš výjazd s touto spoločnosťou o rok.
Viktoria & Andrej
