Karavanom určite nieje nemožné. Na konci júna, tesne pred vysvedčením sme sa vybrali na predčasné prázdniny, od soboty do štvrtka.
V piatok bolo vysvedčenie, takže preto takto kratšie. Keďže u nás bolo v toto obdobie zhruba 35-40 stupňov, zvolili sme za cieľ cesty Rakúske Alpy. Rozhodli sme sa ísť na ladovce. Schladiť sa v lete. Ten najbližší od nás je Dachstein Gletscher pri Schladmingu. Na cestu sme sa vybrali s deťmi, preto sme sa rozhodli pre spanie v kempoch.
(Vzdialenosť Bratislava – camp Dachstein cez Semmering – 373km, cca 4,5 hod)
Ten prvý sme si zvolili v doline hneď pod ľadovcom, kemping Dachstein. Je to malý kemp s 25 pozemkami pre karavany alebo stany. Je v hore, ďaleko od všetkého, no s úžasným výhľadom do údolia. A to ticho všade okolo… Ku kempu patrí malý hostinec a sociálne zariadenie so sprchami. Taktiež je k dispozícií úschovňa lyží alebo bicyklov a wifi v celom kempe. Pred príchodom do kempu sme mali ešte čas na výlet, tak sme sa zastavili v mestečku Schladming.
Karavan sme odparkovali v meste na platenom parkovisku. Obzreli sme si historické centrum a lanovkou sme vyrazili na vrchol Planai. Tam sa deťom veľmi páčilo, lebo hore je vybudovaný veľmi pekný a rozľahlý detský park – Hopsiland. Po výlete sme sa ubytovali v kempe. Veľmi milý personál nás uviedol na naše miesto. Kemp bol zaplnený asi na 1/3 a cítili sme sa v ňom veľmi dobre. Počasie bolo super, no teploty oveľa príjemnejšie, ako doma. Dokonca večer sme rozmýšali, či nezapneme v obytňáku kúrenie.
Na druhý deň sme mali rezervovanú lanovku na ľadovec Dachstein. Jazdu sme si na presný čas rezervovali už deň vopred, v Schladmingu. No ako sa neskôr ukázalo, bolo to zbytočné, nakoľko v túto dobu tam bolo minimum lyžiarov (narátali sme ich v ten deň 16) a turisti tiež ešte neboli. Ku dolnej stanici lanovky to z kempu bolo asi 12km, no krásnou horskou cestou Dachsteinstrasse. Stúpanie na 110 koňovú 3 a pol tonovú obytku celkom pekné, no zvládla to v pohode. Na tejto ceste sa platí mýto, no pokiaľ máte lístok na lanovku a na vrchole si orazíte tiket, mýto neplatíte, je v cene lanovky.
Na ľadovci to bolo úžasné. Žiadny ludia, zopár spomenutých lyžiarov. Atrakcie pre deti aj dospelých -ľadová jaskyňa, most cez priepasť, schody „nikam“. A tie výhľady na všetky strany. Len zima 🙂 Pre nás z tepla prichádzajúcich tam bolo len 4-6 stupňov naozaj veľmi málo. Na leto naozaj málo, no dá sa na to pripraviť vhodným oblečením. Na návrat dole sme nevyužili opäť časenku, ale šli sme dole kedy sa nám zachcelo, keďže nikde nikoho nebolo. Zvolili sme si tú kabínu, ktorá má terasu na streche. Sem sa zmestí 10 ľudí a je to naozaj neskutočný zážitok. Nie však pre tých, čo trpia strachom z malého priestoru, z výšky, a podobne. Na parkovisku pod lanovkou sme si ešte uvarili obedík a vydali sa na cestu do ďalšieho kempu.
Nasledujúcou zastávkou na našej ceste po rakúskych ľadovcoch bol Kaprun. Malá obec pri svetoznámom lyžiarskom stredisku Zell am See. Vybrali sme si tu kemp na konci obce, smerom k ľadovcom. Camping zur Mühle. Veľmi pekný kemp, vybavený všetkým potrebným. Ku kempu patrí priľahlý penzión, kde sa nachádzala aj recepcia kempu. Oproti penziónu je krásny areál s bazénom (vstup kemperom voľný), s výhľadom rovno na ľadovec Kitzsteinhorn. Jeho nadmorská výška je 3.203 m.n.m a prístupný sústavou lanoviek je 365 dní v roku. Poobedie sme strávili kúpaním sa s deťmi v bazénoch, kde okrem nás nebolo nikoho. Skutočne nikoho. V kempe pre cca 100 áut parkovali 4. Večer sme si urobili vychádzku do starého mesta Kaprun a boli sme si zajazdiť na bobovej dráhe pred Kaprunom. Je to 1,3km dlhá trať, prevýšenie je 280 metrov a jazda trvá cca 12 minút. Pre deti zaujímavejšie ako samotné hory a sneh v lete 🙂
(Vzdialenosť Dachstein – Kaprun – 98km, cca 100min)
Tretí deň sme sa vybrali k najvyššej hore Rakúska, pod Grossglockner. Vedie sem úžasná horská cesta, Grossglockner Hochalpenstrasse. Prechádza cez nadmorskú výšku 2.571 m.n. a dlhá je 48km. Platí sa tu mýto, ale tá cesta za to stojí. Lemuje ju niekoľko múzeí a atrakcí. Začali ju stavať v roku 1930 a dokončili o 5 rokov neskôr. V najvyššom bode cesty – Kaiser-Franz-Josefs-Höhe, kam stúpa cesta sklonom až 14%, je veľká rozhľadňa na horu Grossglockner (3.798 m.n.), obchody so suvenýrmi, reštaurácie a turistická cestička, alebo malá historická pozemná lanovka k ľadovcu. A samozrejme, množstvo všadepobehujúcich svišťov.
(Vzdialenosť Kaprun – Kaiser-Franz-Josefs-Höhe parkovisko – 53km, čas podľa počtu zastávok 1-3 hod)
Na parkovisku pre karavany, asi 500m pred hlavným parkoviskom, sme si pripravili obed. Za ten čas sa počasie veľmi zhoršilo a deti už mali dosť snehu a zimy. Tak sme sa rozhodli, že poďme ďalej k moru, nie do hôr. Sadol som k mape, že kde tu máme niekde more 🙂 V Taliansku. Bibione, Caorle, Benátky… A nebolo to ďaleko. Kilometricky… Časovo cez 3 horské priesmyky s karavanom….
Po obede sme vyrazili v daždi najkratšou cestou k moru. Za ciel sme si zvolili kemp v Caorle – Laguna Village. Cesta bola mokrá, horská, kľukatá. Výhľady sa stratili v hmle. A hmla bola asi 150 km… Vyčasilo sa až na horskom priesmyku, na hrebeni medzi Rakúskom a Talianskom. No tu zmyzla aj pomerne široká rakúska cesta a začala veľmi tenká horská talianska cestička. Krásna. Ale na môj vkus a šírku karavanu Laika trošičku tesná 🙂 Naštastie sme tu stretli jediné oprotiidúce vozidlo a to slušne počkalo na najširšom mieste, aby sme my mohli prejsť. Po ceste smerom nadol, a na juh, sa cesta rozširovala, dediny pribúdali, hory ubúdali. Všetci v aute spali. Zobudili sa cca 50km pred odbočkou na Caorle, čo je veľké prímorské stredisko pri Benátkach. Caorle nie je len letným letoviskom, ale tiež mestom s bohatou históriou. Práve preto patrí medzi najobľúbenejšie, najkrajšie a veľa navštevované talianské letoviská. Vďaka svojej polohe na severe Talianska a širokým piesočnatým plážam je Caorle vhodné predovšetkým pre rodinnú dovolenku.
Tu opäť začalo veľmi pršať a fúkať. Cesty boli vytopené, konáre padali zo stromov. Do kempu sme prišli 15 minút pred záverečnou (o 22.00h.) na recepciu. Na kosť mokrý, len čo som z auta prebehol dnu. V kempe nám ponúkli na výber veľa rôznych pozemkov, samozrejme sme si zvolili ten najbližšie k moru. Cena cca 45 Eur/noc, no kemp veľmi pekne zariadený, pri veľkej čistej piesočnej pláži, predposledný v rade kempov smerom od mesta Caorle. Pri parkovaní auta sme obzerali ľudí, čo kempujú v stanoch a rozmýšlali sme,ako v tej vode môž mať stan postavený. Ten lejak bol naozaj tak hustý, že celý kemp plával pod vodou. No ráno už bolo krásne, slnečné, nikde ani obláčika… Voda uschla, pokoj nastal.
Strávili sme tu lenošením, kúpaním, bicyklovaním a púštaním šarkanov dva dni. Deti si kemp aj more užili. A to doslova. Domov bol problém ísť. Ale nakoniec sme sa sem o dva týždne neskôr vrátili na ďalšie tri dni, ale už so stanom a s partiou kamarátov a ďalších detí…
(Vzdialenosť Grossglockner Hochalpenstrasse – Caorle – 245km, čas cesty cez hory cca 4,5 hod)
Na cestu domov sme si zvolili najrýchlejšiu trasu po diaľnici z Talianska cez Rakúsko na Slovensko. Cesta trvala asi 7 a pol hodiny po Bratislavu. Urobili sme si ešte jednu malú zastávku pri jazere v Rakúsku, kde sme sa najedli v motoreste. (Vzdialenosť Caorle – Bratislava – 645km)
Ďalšie ráno nás čakala cesta pre vysvedčenie a dvojmesačné prázdniny 🙂
Celkovo najazdené kilometre: 1.414km
Martin Littmann, www.pozicajsikaravan.sk